29. 04. 2026
Niekedy je cesta k vlastnému domu priamočiara a bez zákrut. Nie každý má ale také šťastie. Príbeh Kristíny a jej rodiny je však krásnym dôkazom toho, že aj keď sa objavia výmole, nečakané odbočky a pár semaforov, na ktorých svieti červená, oplatí sa vytrvať. Pretože v cieli, aj keď môže trvať dlhšie sa do neho dostať, čaká na odvážnych cestovateľov sladká odmena v podobe spokojného a šťastného domova.
Po mieste, kde by sme si mohli vybudovať naše nové vysnívané bývanie, sme pokukovali celkom dlho. Chceli sme zostať viac-menej v mieste pôvodného bydliska, ale ponúkané pozemky nezodpovedali našim predstavám. Nachádzali sa väčšinou vo vnútri satelitnej zástavby, obklopenej množstvom susedov. A my sme vtedy mali troch psov a predstavovali si skôr miesto, kde sa budeme môcť poriadne nadýchnuť. Keď išiel manžel jedného dňa do práce inou cestou, všimol si, že je na predaj neďaleký, zrejme mnoho rokov neobstarávaný statok so stodolou a sadom. Bola to láska na prvý pohľad. Kúpnu zmluvu sme podpísali v lete 2017.
Rekonštruovať, alebo strhnúť?
Prvá myšlienka bola jasná - aj keď to nebolo v pláne, kúpili sme pozemok a logicky tak začali uvažovať nad tým, že by možno stačila jeho kompletná rekonštrukcia. Privolaní odborníci sa ale zhodli na tom, že dom je v takom zlom stave, že by takáto akcia bola finančne aj technicky veľmi náročná, a to s pomerne neistým výsledkom. Myšlienka na stavbu nového domu, ktorý by bol presne podľa našich predstáv, sa tak vrátila do hry pomerne rýchlo. Lenže tomu logicky musela predchádzať demolácia pôvodného stavenia, na ktorého mieste mal náš budúci domov vyrásť. To nakoniec prekvapivo zariadilo najdlhšie zdržanie, pretože aby mohla demolácia vypuknúť, bolo treba dom najskôr odpojiť od elektriny a s tým si dal ČEZ celkom načas – trvalo to jeden dlhý rok.
Definovanie predstáv
Ďalší odklad sme si naordinovali sami, pretože nás napadlo, že by bolo celkom vhodné sa s novým vyčisteným pozemkom najskôr trochu zžiť (nechali sme strhnúť pôvodné obytné stavanie, ale stodolu, ktorá bola v lepšom technickom stave, sme chceli zachovať). Bývali sme zhruba tri kilometre od miesta, a tak sme na pozemok takmer každý druhý deň jazdili, zvykali si na seba, opravovali stodolu a pritom plánovali a premýšľali o tom, ako by mal náš budúci dom vyzerať. Pozreli sme si stohy rôznych katalógov, prehľadali internet a postupne sme nakreslili, ako by sme si to asi predstavovali. Nakoniec sme sa rozhodli kvôli väčšiemu súkromiu dom vybudovať na opačnej strane záhrady, takže by pôvodné stavanie až tak neprekážalo. Z hľadiska technológie výstavby sme sa rozhodli pre drevostavbu. Dôvody boli praktické – z našich rešerší vyplynulo, že výstavba prebehne rýchlejšie as istou finančnou úsporou. No a keď sme mali všetko pekne rozmyslené a pripravené, našli sme si realizačnú firmu, ktorá nám mala dom vyprojektovať a postaviť.
Firma na druhý pokus
Boli sme viac-menej pred podpisom finálnej zmluvy - už sme mali všetko vyšpecifikované a nacenené, ale zrazu nám v ruke pristálo obrovské cenové navýšenie (rádovo o 1/5 celkovej ceny) a firma nám nedokázala poriadne vysvetliť prečo. K tomu všetkému s nami zo dňa na deň takmer prestala komunikovať. Nezostalo teda než sa začať obzerať inde. Šťastnou náhodou sme zistili, že nami navrhnutý koncept domu veľmi zodpovedá jednému typovému projektu SIRIUS od konkurenčnej spoločnosti, tak sme ich skúsili osloviť a dohodli si schôdzku. Od prvého kontaktu sme oceňovali ich ústretovosť. Skutočne bolo možné začať stavať na ich typovom dome, pri ktorom sme urobili len niekoľko klientskych zmien. Dohodli sme si všetky špecifikácie, termíny a nechali si poslať zmluvu, ktorou sme ale z opatrnosti nechali prejsť aj právnika. Ten na nej síce nezistil nič zlé, navrhol ale nejaké úpravy strán penále a sankcií za nedodržanie dohodnutých termínov. Na naše veľké prekvapenie dodávateľská firma na úpravy bez výhrad kývla.
Čakanie na stavebné povolenie
Ďalšie neplánované zdržanie nám pripravili úrady. Rozhodla som sa, že ušetrím pár tisíc a stavebné povolenie si vybehám sama. Isté životné výzvy ma vedia vyhecovať, a pretože som od svojho okolia počúvala rôzne katastrofické scenáre, povedala som si, že by táto skúška mohla byť niečo pre mňa. Tak zlé to predsa nebude. Úprimne, znova by som do toho nešla. Od prvého podania projektu na stavebný úrad až do doby, keď sme držali v ruke v tej chvíli už takmer vymodlený papier „Stavba povolená“, totiž ubehol ďalší celý rok. Pritom, keby systém fungoval tak, ako má, mohlo byť za mesiac hotové. Lenže po podaní projektu prišla žiadosť o doplnenie niektorých ďalších vecí, keď som ich doložila, zase si nechali čas na posúdenie, a nakoniec prišli s tým, že teraz chcú zase niečo iné, o čom v pôvodnej žiadosti nebola ani zmienka, a tak to išlo stále dookola. Doba covidová nám pri komunikácii s úradmi tiež príliš nehrala do kariet. Keby som stavala dneska, rada by som si práve túto časť nechala zariadiť od realizačnej firmy.
Stavba domu ako po masle
Dom sme si nechali postaviť „na kľúč“ av priebehu realizácie sa nevyskytol žiadny zádrhel, všetko bežalo ako na drôtikoch, presne podľa dohovoru. Covid nás potrápil hlavne ku koncu, kedy sa na nejakú dobu veľmi oneskorili dodávky niektorých materiálov, a nám tak na dokončenie chýbalo niekoľko metrov izolácie. Stavbu to ale reálne pozdržalo iba asi o mesiac. Inak musím pochváliť vzájomnú komunikáciu medzi nami a realizačnou firmou v priebehu celej spolupráce i práce zodpovedného a šikovného stavbyvedúceho. Na „svoje tričko“ sme si potom zaisťovali nákup a montáž fasády z opaľovaného dreva, do ktorého sme sa v priebehu inspiračnej fázy nadchli z dôvodu vzhľadu, ale aj ďalších vlastností, ako je odolnosť proti škodcom, konzervácia dreva či bezúdržbovosť.
Krokodília koža
Opäť by som povedala, že sme nenechali nič na náhodu a ohľadom opaľovanej fasády si naštudovali veľa materiálov, napriek tomu sa realizácia nepodarila úplne bez výhrad. Sibírsky smrekovec vrátane jeho opálenia sme si nakoniec objednali u jednej mosteckej firmy, ktorá nás pozvala aj do výroby, aby sme sa ohľadom stupňa opálenia aj prípadného kefovania opáleného povrchu mohli rozhodovať na základe reálnych vzoriek, a my sme tak zvolili intenzívnu tepelnú úpravu so zuhoľnatenou vrstvou na povrchu bez kefovania (tzv. Ukazovali nám aj rôzne spôsoby kotvenia a nám sa zapáčilo kotvenie skryté, kde sú jediné viditeľné skrutky na fasáde v spodnej časti, inak sú dosky chytené pliešky na perkách. Uistili nás, že dodané drevo bude dostatočne stabilizované a vysušené, aby dochádzalo k minimálnemu krúteniu a deformáciám. Realizáciu sme zverili miestnej firme, ktorá sa nám osvedčila pri oprave stodoly, za týždeň od dodania dosiek bolo hotové.
Pozor špiní, neopierať!
Ľahké problémy ale nastali v priebehu používania – na juhozápadnej fasáde, ktorá je najviac namáhaná dažďom a slnkom, a navyše exponovaná zo strany poľa, sa niektoré dosky krútia a perká vyskakujú. Manžel teda raz za čas vytiahne rebrík a palubky, ktoré poskočili, „zacvaká“ späť. Môžeme iba hádať, kde sa stala chyba. Možno bolo drevo nedostatočne vysušené, možno mala realizačná firma skúsenosť s drevenými palubovkami, ale opaľovaná fasáda sa chová inak a prax s takýmto materiálom má v ČR bohužiaľ málokto. Možno je nevhodný systém skrytého kotvenia. Každopádne, prvý rok sa to stávalo pomerne často, ten druhý už výrazne menej, takže si hovoríme, že keď sa obklad úplne stabilizuje, bude to snáď v poriadku. Inak sme ale s opaľovanou fasádou veľmi spokojní. Baví nás, ako na rôznych svetových stranách rôzne zreje, ako je niekde stále viditeľnejšia štruktúra dreva, skoro ako keby boli dosky vykefované, a inde sa čierna farba zase vôbec nemení. Návštevy nám stále dom „osahávajú“ a pýtajú sa, či špinia. Áno, špiní, respektíve špinil, skrátka ako keď siahnete na uhlie. Ale ako ide čas, už to rozhodne nie je tak intenzívne.
Bez rekuperácie
Ohľadom energetického konceptu domu sme mali jasno v tom, že nechceme zbytočné výdavky za jeho prevádzku. Obálka domu je preto veľmi dobre izolovaná, veľké okná majú predokenné žalúzie, na splnenie certifikácie v pasívnom štandarde nám však chýba nútené vetranie s rekuperáciou. Realizačná firma nám toto riešenie ponúkala, vysvetlila aj jeho výhody, nijako nás ale do jeho inštalácie „netlačila“. A nám vtedy prišlo, že je to zbytočne vysoká investícia. Navyše sa manželovi pri prehliadkach realizovaných domov z hľadiska estetiky nepáčili kryty a rozmiestnenie prívodu a odvodu vzduchu, ako v interiéri, tak na fasáde. Ja mám zase rada letný prievan a otvorené okná i dvere, ako to ide, a výhoda, „že nebudem musieť vetrať“, mi tak prišla skôr ako mínus. Dnes už toho o nútenom vetraní s rekuperáciou vieme viac, a keby sme pred týmto rozhodnutím stáli teraz, uvažovali by sme inak. Z hľadiska kvality vnútorného vzduchu sa nesťažujeme – neprekurujeme a celkovo si vnútornú klímu vedome kontrolujeme a udržujeme v perfektnej kondícii a možno ani po uplynulej noci nepociťujeme problém s vydýchaným vzduchom. Mala som teraz ale nedávno možnosť stráviť predĺžený víkend pri kamarátke v dome s rekuperáciou a ten rozdiel tam je a nie je malý. Takže s trochou zveličenia hovorím - ten ďalší dom už rekuperáciu mať bude.
Koniec dobrý, všetko dobré
Užívala som si zariaďovanie interiéru, v tomto ohľade sme žiadnu pomoc odborníka nehľadali, pretože som si to od začiatku chcela plánovať sama, navyše to bol ďalší výdaj, na ktorý už v rozpočte nezostalo miesto. Kompromisné riešenie sme zvolili pri veľkom fixnom zasklení hlavného obytného priestoru, kde sme si vysnívali veľké rohové okno. Dodávateľ nám ale vysvetlil, že by to bolo konštrukčne veľmi zložité, s rizikom problémov, a navyše oveľa drahšie, preto sme nakoniec do rohu nechali umiestniť stĺpik. A neľutujeme – miestnosť je napriek tomu krásne presvetlená a prepojená so záhradou. Záhradu budujeme postupne a pomaly, bola svojim spôsobom krásna, už keď sme pozemok kúpili. Chceme zachovať jej charakter, netúžime po tom, vytvárať okrasnú satelitnú máju. Občas zachránime dubový nálet, taktiež sme vysadili nejaké lokálne ihličnany a presne tento organický štýl nám vyhovuje. Celkovo sme tu veľmi spokojní. Keby som mala niečo zmeniť, s úsmevom hovorím, že jediné, čo by som dnes vymenila, je vaňa, ktorá mohla byť o niečo väčšia. A to myslím najlepšie vypovedá o tom, ako krásne sa nám tu žije.
Článok vyšiel v DREVO & stavby 2/2025, pripravila Dagmar Česká, foto Archív ATRIUM.
